Svetová fairtradová organizácia (WFTO) a Fairtrade International (FI) sú dva systémy, ktoré spája snaha o podporu myšlienky spravodlivého obchodu, vyvíjali sa však odlišne a fungujú na čiastočne rozdielnych princípoch.
Počiatky fairtradového hnutia musíme hľadať už v 40. rokoch 20. storočia, a to v Spojených štátoch. S myšlienkou rozvojovej spolupráce založenej na férovom a etickom obchodovaní vtedy prišli americké organizácie Ten Thousand Villages a SERRV. Ku koncu 50. rokov už v USA funguje prvý fairtradový obchod a v Európe sa myšlienke začína venovať britská nezisková organizácia Oxfam. Po nej sa pridáva aj holandský Fair Trade Original.
Rozvoj myšlienky spravodlivého obchodu prichádza počas 60. a 70. rokov, keď vzniká mnoho neziskových organizácií a sociálnych podnikov v Európe a USA, ale aj v krajinách Afriky, Ázie a Latinskej Ameriky. Dôležitou udalosťou pre rozvoj fairtradového hnutia vo svete bola konferencia OSN o obchode a rozvoji v Novom Dillí v roku 1968. Práve tu prvýkrát nahlas zaznela myšlienka „Trade not Aid“, ktorá predstihovala nový prístup k rozvojovej spolupráci.
Až do začiatku 70. rokov sa fairtradové organizácie zameriavali predovšetkým na obchod s remeselnými výrobkami, ktoré predávali v takzvaných „world shops“, teda špecializovaných fairtradových obchodoch. Prvá fairtradová káva bola dovezená v roku 1973 do Holandska. S rozvojom hnutia prichádzala aj potreba väčšej spolupráce medzi jednotlivými organizáciami, a tak v roku 1987 založilo 11 najväčších fairtradových organizácií v Európe asociáciu EFTA (European Fair Trade Association). Obľúbenosť fairtradových výrobkov medzi spotrebiteľmi stúpala a vyústila do požiadavky na to, aby mohli byť fairtradové výrobky v predaji aj v bežných obchodoch, nielen v špecializovaných predajniach. Preto roku 1988 dochádza k vytvoreniu prvej jednotnej produktovej známky označujúcej fairtradové výrobky. Išlo o známku Max Havelaar v Holandsku.
Tento moment bol prelomový v tom, že sa tým začína písať história dvoch hlavných smerov fairtradového hnutia a ide o prapočiatok rozdelenia na „fair trade“ a „Fairtrade“.
V roku 1989 totiž vzniká celosvetová asociácia fairtradových organizácií s názvom IFAT (International Federation of Alternative Trade). Dnes ju poznáme pod názvom Svetová fairtradová organizácia (WFTO). Svetová fairtradová organizácia sa stala nositeľkou tradície celosvetového fairtradového hnutia založeného na členskom princípe 100 % fairtradových organizácií. Paralelne s tým sa však vyvíjali jednotné označenia fairtradových výrobkov podľa vzoru holandského Max Havelaar pod ďalšími organizáciami a takto označené výrobky začali dobývať bežné obchody v Európe aj USA. To vyústilo do založenia celosvetovej asociácie týchto organizácií pod názvom Fairtrade Labelling Organizations (FLO, dnes Fairtrade International) v roku 1997.
Oba systémy, teda tak systém Svetovej fairtradovej organizácie, ako aj systém Fairtrade International, sa v ďalších rokoch vyvíjali svojou cestou. Treba však povedať, že oba systémy spolu vždy udržiavali dobrý vzťah a v určitých oblastiach spolupracovali. Spoločne ešte s EFTA tak napríklad v roku 2004 založili Fair Trade Advocacy Office v Bruseli, aby mohli aktívne ovplyvňovať politiku EÚ v prospech znevýhodnených pestovateľov a pracovníkov v krajinách Afriky, Ázie a Latinskej Ameriky. Spoločne sa tiež zhodli na znení Medzinárodnej charty Fair Trade (2018), ktorá stanovuje spoločné princípy fairtradového hnutia, ktoré zastávajú obe organizácie.
Z dnešného pohľadu (rok 2023) tak vo svete existujú dva hlavné prúdy fairtradového hnutia. Ide o pestovateľov a obchodníkov združených vo Svetovej fairtradovej organizácii (WFTO) a potom systém certifikácie Fairtrade koordinovaný v rámci siete Fairtrade International, jej členov a pestovateľských sietí, ktorej súčasťou je aj Fairtrade Česko a Slovensko.
Hlavným rozdielom medzi týmito dvoma prúdmi je to, že zatiaľ čo WFTO funguje na členskom princípe a všetci jej členovia (pestovatelia aj obchodníci) musia plne rešpektovať základné princípy fair trade (10 princípov a štandard pre overovanie ich naplňovania stanovený WFTO), Fairtrade International funguje na princípe certifikácie komodít, výrobcov a licencovania konkrétnych výrobkov. Inými slovami, do systému WFTO sa môže zapojiť len subjekt, ktorý vo všetkom svojom biznise rešpektuje a naplňuje pravidlá WFTO, pričom známku FAIRTRADE pre svoj výrobok môže získať ktokoľvek, kto pomocou nezávislej certifikácie doloží, že výrobok spĺňa všetky kritériá stanovené štandardmi Fairtrade International.
Takto teda vznikli dva systémy a dva pojmy, ktoré ich označujú. I keď sa výrazy „fair trade“ a „Fairtrade“ často zamieňajú, každý má svoje špecifiká. Hlavné rozdiely pramenia z toho, ako a na aký účel systémy vznikli. Systém WFTO nadväzuje na dlhú históriu hnutia fair trade a zameriava sa na najširší sortiment výrobkov vrátane umeleckého a remeselného tovaru, ktorý sa často predáva v špecializovaných obchodoch a často pochádza aj od malých komunít lokálnych remeselníkov či pestovateľov. Oproti tomu systém certifikácie Fairtrade sa snaží fairtradové výrobky ponúknuť čo najširšiemu okruhu spotrebiteľov. Zameriava sa preto predovšetkým na veľké komodity typu káva, kakao, čaj, kvetiny a pod. Vďaka jednotnej certifikačnej známke sú tieto fairtradové výrobky jednoducho na rozoznanie aj v bežnej maloobchodnej sieti. Je tak možné dosahovať väčšie obraty fairtradového tovaru a zvyšovať pozitívny dopad na kvalitu života pestovateľov a pracujúcich v krajinách Afriky, Ázie a Latinskej Ameriky. WFTO aj certifikácia Fairtrade majú spoločné to, že zlepšujú životy miliónov pestovateľov a remeselníkov v krajinách Latinskej Ameriky, Afriky a Ázie.
Okrem vyššie uvedených dvoch systémov existuje vo svete mnoho ďalších iniciatív, ktoré sa spravodlivému obchodu snažia priblížiť. My vo Fairtrade Česko a Slovensko vítame akúkoľvek snahu o zlepšovanie životnej situácie pestovateľov a pracujúcich vo svete. Fairtradové systémy sú pre nás však len dva.