Vydajte sa s nami za pestovateľmi kávy. Náš kolega Stanislav Komínek z Fairtrade Česko a Slovensko spolu s Lukášom Matenom navštívili kávovú oblasť na severe Kolumbie. Môžeme tak nahliadnuť do života pestovateľov a pestovateliek v tejto latinskoamerickej krajine.
Vstávame skoro ráno, pri hoteli v prístavnom meste Santa Marta nás vyzdvihuje Fernando a my sadáme do jeho modrej Toyoty Land Cruiser. Ideme hodinu po ceste a ďalšie tri hodiny po prašnej ceste do hĺbky pohoria Sierra Nevada de Santa Marta. Cesta autom sa však končí v dedinke La Bodega. Ani uzávierka diferenciálu Fernandovho terénneho vozidla nám nepomôže dostať sa až na kávový pozemok pestovateľa Medarda. Ďalej už musíme ísť na mulách.
Arabika sa pestuje v horách. Kry kávovníka arabského majú rady chladnejšie podnebie, preto rastú tradične od 800 m n. m. až po 2 000 m n. m. Ľudia, ktorí pestujú v horách kávu, majú kvôli celkovej izolovanosti a odlúčenosti problémy nielen s dostupnosťou zdravotnej starostlivosti alebo vzdelania, ale aj s dopravou. Na prepravu kávy zo svojich pozemkov do horských dediniek používajú pestovatelia v Kolumbii muly, teda krížencov samca osla s kobylou koňa.
Bez signálu – a bez chémie
Nám sa v dedine La Bodega skončila nielen cesta autom, ale aj dosah telefónneho signálu. S našimi Claro SIM kartami sme si už ďalej nezavolali a nemohli sa pripojiť na internet. V dedine už na nás s hrabľami v ruke čakal Medardo Bajero Ramirez. Je členom pestovateľského družstva ASOPROSIERRA. Dokončuje prehrabávanie sušiacich sa kávových zrniek na betónovej streche jedného z domov. Osedláva muly. Nasadáme a pomaly vyrážame po úzkej ceste vysoko do hôr. Po takmer dvoch hodinách dochádzame k domčeku Medardovho syna. Ten na pozemku pracuje so svojou ženou Juli, raz bude tento pozemok jeho. Medardo sa zatiaľ stará o 4 hektáre pozemkov s arabikou a ročne vypestuje okolo 3 ton kávy v biokvalite. „Keď si členom družstva, musíš dodržiavať určité pravidlá. Napríklad nesmieš používať chemické insekticídy, žiadnu triedu chemických hnojív. Musíš používať organické hnojivá. My si ich vyrábame tu na farme,“ opisuje Medardo a dodáva: „To však nie je pre všetkých. Veľa susedov na to neprešlo. Keď totiž používaš chemikálie, máš vyššiu produkciu a ušetríš polovicu práce. Nemusíš potom namáhavo čistiť pozemok od buriny.“
Toto však nie je cesta Medarda. Váži si okolitú prírodu a chce sa o ňu dobre starať. Je zapojený do fairtradového družstva a pestuje v biokvalite. Znamená to pre neho síce viac práce, ale družstvo mu pomáha s materiálom, opravou domu alebo kúpou lepšieho stroja na lúpanie. „Veľmi nám pomáha vyššia cena v systéme Fairtrade. A vďaka fairtradovému príplatku máme nový stroj na lúpanie a sušiak na kávu. Požiadali sme tiež o opravu domu, rozpadlo sa nám umývadlo a záchody. Družstvo to z fairtradového príplatku opravilo,“ vysvetľuje. Medardo si tiež pochvaľuje, že kvôli jeho ekologickému spôsobu pestovania je jeho pozemok obklopený zvieratami: „My tu chránime okolitú prírodu. Máme tu lesy, mnoho vtákov, pásavce, tiež veverice, líšky, mravčiarov aj jaguára. Ten nám zožral niekoľko domácich zvierat. Sme skrátka v horskej divočine. Zvieratá nezabíjame, snažíme sa ich odlákať pachmi alebo hlukom.“
Zber je najnáročnejší čas roka
Na pozemku práve prebieha zber. S ním pomáha na pár dní trojica zberačov zo susednej Venezuely. Alberto, Julio a Antonio zvládnu každý za deň nazberať 60 až 120 kg kávových čerešní. Medardo im za prácu dobre platí, minimálne 800 pesos za kilo čerešní. Za deň tvrdej práce si každý z nich dokáže zarobiť až 600 Kč. Medardo s nimi zberá kávu, rozprávajú sa a pred odchodom si podávajú ruky. Zber je najnáročnejšia časť roka, počas troch mesiacov sa priebežne zberajú iba zrelé plody: „Keby sme dali do stroja na lúpanie zelené plody, mohol by sa pokaziť. Dávame doň len zrelé červené plody, len tak z nej vyjdú zrná v perfektnom stave, ktoré môžeme využiť na export,“ doplňuje Medardo.
Pestovateľ Medardo používa dva druhy fermentácie kávových zŕn arabiky. Buď ich po prepieraní necháva vo vode 32 hodín, alebo ich len navlhčí na 24 hodín. Výhodou prepierania je, že sa z hladiny môžu zozbierať prípadné nezrelé alebo defektné zrná, vyplávajú totiž nahor. Po fermentácii treba zrná dať sušiť. Vrecia s usušenou kávou naloží na mulu a pomaly zváža dolu do dediny.
Klimatická zmena mení miesta vhodné na pestovanie kávy
Výhodou Medardovho pozemku je jeho poloha vo výške 1 850 m n. m., takto vysoko v horách bude môcť pestovať kávu zrejme aj v ďalších rokoch. Pre niektorých pestovateľov je však pokračovanie v tradičnom pestovaní kávy ohrozené. Kvôli klimatickej zmene sa totiž káva v nižších nadmorských výškach pestuje už len ťažko, rastúce teploty krom kávovníka arabského nevyhovujú a pestovatelia dosahujú výrazne nižšiu produkciu. Je im jasné, že v budúcnosti už kávu pestovať nebudú. Agroinžinieri z fairtradových družstiev konzultujú situáciu pestovateľov a navrhujú adekvátne opatrenia, často odporúčajú ku káve začať pestovať iné plodiny, najčastejšie cukrovú trstinu alebo kakao. O nutnosti prechodu na iné plodiny s nami hovoril Bladimir Pacheto z družstva ASOSEYNEKUN: „Pred ôsmimi rokmi som netušil, že dnes budem pestovať trstinu. Spolu s družstvom sme hľadali alternatívny produkt, ktorý by bol vhodný pre naše prostredie a uživil nás, aby sme dobre uživili deti a umožnili im študovať. Družstvo nám pomohlo s papierovaním, dodali nám vybavenie a pomohli aj technicky. Je možné, že časom tu už nebude káva, ale iné produkty nám umožnia postarať sa o naše potreby.“
Kolumbia je po Brazílii najväčšou producentskou krajinou kávy arabiky. Ročne sa tu vypestuje vyše 12 miliónov vriec zelenej kávy po 60 kg. Arabika sa obchoduje na burze v New Yorku, tvorí tam takzvanú céčkovú cenu alebo Coffee C Price. Hodnotu suroviny zásadne ovplyvňuje zber v Brazílii, odkiaľ pochádza vyše 40 percent svetovej produkcie arabiky. „V Brazílii je to iné, pretože plantáže sú tam prakticky rovinaté a poľné práce mechanizované. Tu v Sierra Nevada de Santa Marta to tak nie je. Musíme zamestnať ľudí, ktorí pracujú na plantážach a zberajú kávu. Prináša nám to viac práce aj nákladov. Komplikácie máme aj s prístupom na kávové plantáže,“ hovorí Margarita Conde, riaditeľka družstva ASOPROSIERRA. Výkupná cena na newyorskej burze však lokalitu nezohľadňuje, a aj napriek vyšším nákladom na produkciu sa tak kolumbijská arabika predáva za rovnakú cenu ako tá brazílska. Uživiť sa touto plodinou je pre viac než 500 000 rodín pestujúcich v Kolumbii kávu stále náročnejšie.
S Medardom schádzame už za tmy späť do dediny La Bodega a sadáme si spoločne na jedno pivo Aguila. Lúčime sa a nasadáme späť do Fernandovho modrého terénneho auta. Pred polnocou sa vraciame do hotela. Čakajú nás ďalšie dni rozhovorov, väčšinou sa točia okolo meniacej sa klímy, odpojenia od matky zeme, násilia ozbrojených skupín alebo pestovania koky. Ale to už je na inú reportáž.
Stanislav Komínek, Fairtrade Česko a Slovensko
Správa bola vypracovaná počas dokumentačnej cesty vo februári 2022.
